Bergen novým Bristolom?

Nie je to tak dávno, čo sa bristolská scéna stala povinnou výbavou vari každého milovníka modernej pop-music. Spočiatku pritom išlo určite viac o music než pop, a kto bol od počiatku pri tom, smelo sa dnes môže považovať za jasnozrivého a odvážneho. Signály z nórskeho Bergenu vyvolávajú pocit déja vu. Navyše spriaznenosť jednotlivých aktérov je v nordickom prípade podmienená nielen spoločným životným priestorom, ale aj dlhoročným priateľstvom. Budú Röyksopp, Ralph Myerz, Bjorn Torske alebo Athome Project novými Massive Attack, Portishead či Reprazent?


Zo zemepisného hľadiska majú Nóri predsa len istý handicap. Angličanom sa v muzike viac verí, anglickí poslucháči, dôkladne masírovaní komerčnými aj alternatívnymi médiami, míňajú na hudbu zo všetkých národov najviac, čo je v konečnom dôsledku blahodárne pre lokálnu scénu. Severania si škrtnú až vtedy, keď ich pre svet objaví niekto z Angličanov. Novinár, DJ alebo rovno muzikant. Áno, možno to znie neuveriteľne, ale sú popoví muzikanti, ktorí – nech už z akýchkoľvek pohnútok – fandia undergroundu a propagujú nové mená aj s rizikom, že poslucháč jedného dňa ocení viac neznámeho nováčika ako svoj starý idol.


Athome Project je kapelou jedného muža, 27-ročného multiinštrumentalistu Stiana Jacobsena. Žije na Sforde, malom ostrove neďaleko Bergenu, Na konte má 5 maxisinglov a kamaráti sa s Röyksopp. Tým je povedané mnohé – aj on ľúbi a produkuje melodické elektronické tracky, presahujúce hranice žánru smerom k funku a jazzu. Jednoducho povedané: ak šliape slušný groove, koho by zaujímali také podružnosti ako škatuľky? Eponymický albumový debut tvoria spolovice inštrumentálne a spolovice vokálne nahrávky. Medzi najvydarenejšie inštrumentálky patrí Analogue Acoustics. Ako už názov trochu napovedá, ide o čosi ako drum and jazz, čiže v podstate jungle s kontrabasom a saxofónom. Čosi podobné nie je cudzie ani Reprazent alebo Benovi Humanovi. Athome narába šikovne s atmosférickými klávesmi, rozličnými pazvukmi a tekutými harmóniami, obvykle nad solídnym dubovým základom. Everything Changes je dobrým príkladom toho, ako by čisto teoreticky mohol znieť Jarré, nebyť diagnóz typu gýč a megalománia.

Spev patrí Kanaďanke Cailtin Simpson a výraznejšie nevybočuje zo štandardného soul-jazzového prejavu. Je zdravo dramatický až temný a ťažším kúskom dodáva istý popový flair. Do hitparád sa však za každú cenu netisne, čo potvrdzuje skoro samovražedný 17-minútový (!) trojdielny remix singla The Spy od inak čoraz populárnejších Röyksopp. Čisto teoreticky je však možné, že práve ten sa na našich a českých diskotékach ujme. Röyksopp totiž uvádzajú, že sa pri remixovaní nechali inšpirovať, citujem, by the Czech 70’s movie „Three nuts for Cinderella“. Konečne niekto ocení okrem Kájovho božského tenoru aj Juráškovo erdžanie a Tajtrlíkovo brechanie?


Daniel Baláž (21.3.2003)
inZine