Denverský kvintet patrí medzi prvé americké akvizície britského „nezávislého“ vydavateľstva Bella Union. Po dvoch albumoch, ktoré si Cári vyprodukovali a vydali sami ešte v USA, zrejme pochopili, že v Amerike na ich hudbu nie je nik veľmi zvedavý a že si ich asi do smrti budú mýliť s metalovou grupou Czar a ich príliš „preintelektualizovaným“ textom, kde sa dokonca hovorí po rusky (tiež mi nie je celkom jasné prečo), radový denverský kalič neporozumie. Takže tretí album už vychádza na ostrovoch, kde je pre túto hudbu väčšie pochopenie. Nasvedčuje tomu aj 38. pozícia vo výročnej ankete časopisu Mojo o 50 najlepších albumov roka. Predbehli tak napríklad nové albumy Björk a Morrisseyho. Czars totiž miestami naozaj pripomínajú Porcupine Tree, alebo ďalších kolegov z Bella Union, avšak zachováva si vlastnú originalitu aj vďaka výraznému spevu (niekedy skôr recitácii) Johna Granta. Album má skôr pomalšie tempo, ktoré občas prechádza až do hypnotizujúcej dynamičnosti. Aranžmány zahŕňajú množstvo rôznych štýlových názvukov a skladby znejú naozaj veľmi dobre (s výnimkou jednej dvoch, ktoré až príliš koketujú s country). Kto má teda záujem o vyzretú muziku, Czars a album Goodbye bude to pravé.

Píš
Vlna č.23
Vlna