Brazílska hudba preniká I na starý kontinent v najrôznejších podobách. Tamojšia pôsobivá melodika našim ušiam zväčša imponuje a je už len na nás, v akom prevedení ju uprednostníme. Ak ale vyhladávate tamojšiu exotiku na európsky spôsob, tak posledná produkcia brazílsko-holandského tria Zuco 103 určite naplní vaše očakávania.
Speváčka Lilian Vieira, klávesista Stefan Schmid a bubeník Stefan Kruger naštartovali svoju kariéru už v roku 1989 na Rotterdamskom konzervatóriu. K debutovému albumu, ale museli uraziť ešte dlhú cestu. Ten vyšiel až v roku 1990 pod názvom „Outro Lado“ u belgického vydavateľstva Crammed Discs, u ktorého pôsobí kapela do dnes. Zuco 103 vtedy všetko stavili na I keď na vlastné, ale brazíliou poznačené piesne, postavené na tanečnom základe. Aranžmá a produkcia síce nepôsobili náročným dojmom, v istom zmysle ale predznamenali ich ďalší vývoj. Omnoho ucelenejšíe už pôsobí ich druhý album „Tales From High Fever“ z roku 2002, na ktorom je zrejmé badať väčší dôraz ako na melodike, tak I na jej spracovaní. Najmodernejšie vplyvy elektroniky sa totiž tomuto titulu nevyhli a dokonca niektoré náhravky sa neskôr dočkali I svojej remixovej podoby. Zuco 103 ale ešte stále dozrievali a ku skutočnej dospelosti sa dostali až teraz a to albumovou trojkou nazvanou „Whaa!“ Modernosť, štýlovosť a estetika tu ide ruka v ruke. Samby a bossa novy sa tu ešte vo väčšej miere striedajú s afro-kubánskymi, alebo západo-africkými rytmami a o hudobnú rôznofarebnosť sa tu postarali aj významný hostia ako Dani Macaco, Lee Scratch Perry, alebo Roberto Menescal. Všetkých 11 piesní pôsobí vyvážene, album ako celok nenudí a príjemne prekvapí svojou nadčasovosťou.
Zuco 103 urobili obrovský skok od jednoduchších piesní a k fenománelnemu kultúrnemu mixu, ku ktorému sa súčasná scéna world music hrdo hlási. V elegancii je sila a táto by namala chýbať v každom prehrávači.

Róbert Gregor
nassvet.sk