Zdá sa, že label Ninja Tune to s rozširovaním ponuky i hudobného spektra myslí naozaj vážne. Tento fakt možno naozaj len uvítať. Mantinely sampledelického nu-jazzu a eklektického hip-hopu sa zrejme ukázali byť príliš tesné, tak prečo nevyraziť k novým horizontom? Už minuloročná platňa spolku Homelife zamotala hlavu nejednému recenzentovi, pretože tento produkt sa výrazne vymykal z „nindžáckych“ parametrov. O tom, že Homelife neboli len jednorázovým výstrelkom, svedčia i ďaľšie novinky z katalógu Ninja Tune. K posledným akvizíciám v tejto inovačnej línii patria jednočlenné projekty mladíkov Andrewa Brodera (aka Fog) a Jonathana Jamesa (aka Hint). Čo nimi, my poslucháči, získavame? Zjednodušene povedané, len kopec uletených experimentov a zopár sympatických beatov. Ale vezmime to pekne po poriadku.
Broderov album Ether Teeth je už jeho druhým pod hlavičkou Fog. Neidentifikovateľný operenec na obale platne (pri troche fantázie by to mohol byť vrabec s punkovým čírom) signalizuje nielen Broderov vzťah k prírode (áno, asociácie s folkom a country sú na mieste), ale i istú monotématickosť albumu, ktorej prejavom je všadeprítomné vtáčie štebotanie. Okrem toho je evidentne i sám pán Fog riadny vtáčik. Takú zmes zvukov a štýlov, ktorú predvádza na svojej elpéčke, by totiž len tak hocikto nezosnoval. V praxi to vyzerá asi takto: gitarové country-vyhrávky, banjo, primitívne keyboardy, trúbka, smiešne sláčiky, klavír, skrečing, lesný roh, vibrafón, hračkársky hip-hop, nezmyselné zbory a k tomu všetkému Broderov nezúčastnený kvázi-spev. A celý tento guláš je naporcovaný buď do hutných dávok minimalistickej psychedélie alebo do predimenzovaných kakofonických atakov na sluch a nervy. Výsledkom je sústo len pre skutočne náročných ornitológov. A preto: ďaľší prosím!
Album Portakabin Fever je debutom dvadsaťtriročného angličana Jonathana Jonesa. V porovnaní s neučesaným kolegom Fogom znie Hint ako distingovaný pionier v rovnošate. I u neho sa síce prelína tex-mexový plechový zvuk gitary s hip-hopovými spodkami, jeho celkový prejav je však rozhodne uhladenejší a prehľadnejší. V tom však paradoxne tkvie i Jamesova slabina. Jeho vcelku príjemné downtempo-tracky predsalen miestami zívajú prázdnotou a logicky sa potom na seba podobajú ako vajce vajcu. Kolekcia Portakabin Fever mohla byť slušnou EP-platňou, v takejto forme a dĺžke je z nej len priemerný album. Na postup do prvej ligy, v ktorej kopú Luke Vibert a Mr. Scruff, si Hint bude musieť ešte nejaký ten čas počkať. A my všetci si spoločne počkáme na nových a zdatnejších bojovníkov z tréningového kempu Ninja Tune.

Patrik Garaj
3/4 Revue