V mestečku Clearlake je staré kino, v ktorom sa všetci večer stretávajú. Rozprávajú si, čo sa cez deň stalo a čo treba v budúcnosti urobiť. A každý večer sa na záver na pódiu objaví vždy tá istá skupina. Vitajte v anglickom Twin Peaks.


Len prednedávnom som písal o vydavateľstve Geographic a už tu máme ďalší label, v ktorom majú prsty ľudia z firmy Domino. Volá sa Dusty Company a ich prvou nahrávkou je debutový album skupiny, ktorá sa pomenovala podľa mestečka Clearlake. Vo svojej domovine majú na konte niekoľko úspešných singlov a Radio 1 ich hráva v dennej rotácii. Neviem, ako to Domino robí, ale zakaždým, keď ma sklamú veľké očakávania od rôznych „že vraj výborných“ indie skupín, príde toto maličké vydavateľstvo s niečím, čo ma poteší. Jednoducho - Domino dominuje dobrému vkusu a to sa dnes vidí málokde.
Clearlake je tiché mestečko, ktoré sa nachádza ďaleko od obývaných oblastí. Pravdu povediac, vlastne ani neexistuje. Je celé vymyslené a jedinými skutočnými obyvateľmi sú štyria mladíci, ktorí si jeho históriu nosia v hlavách. S anglickým šarmom a s neuveriteľným citom pre rozkošné melódie nám rozprávajú príbehy, ktoré sa tam kedysi stali. No za fiktívnymi historkami sa skrýva neľútostná reflexia reality súčasného sveta. Už od čias The Smiths je jasné, že v tomto hrajú Angličania prvú ligu. Chytľavé popevky a smutné rozčarovanie nadhľadom pretavené na vkusné a inteligentné texty. Je nám smutno, ale keď si zaspievame, je nám dobre. Čo na tom, že sa pri hraní niekedy zabávame tak dobre, že nie je jasné, či to všetko myslíme vážne. My máme radi mystifikáciu. Aspoň vás tým nútime premýšľať.
„Pesnička je kráľ!“ hovorí Jason Pegg, líder skupiny. Keď mal desať rokov, jeho otec sa rozhodol, že celá rodina sa naučí hrať na organe. Jedine Jason vydržal, čo sa mu neskôr hodilo. Nútili ho do klasiky, no Jason sa oveľa viac zaujímal o pop. Po tom, čo sa mu do uší dostali Talk Talk, bolo rozhodnuté. Založí si vlastnú kapelu! Dal dokopy niekoľkých kamarátov a pred vyše rokom vznikli Clearlake. Za ten čas stihli nielen sa zohrať, pripraviť repertoár, ale aj nahrať veľmi dobrý album. Šťastie, alebo vrodený talent? Asi oboje.
Aby som nezavádzal náročného poslucháča - ide iba o pop a ak si ho chcete vychutnať, je potrebné zľaviť z niektorých vážnych kritérií. Ale inak je čo počúvať. Aranžmány sú dokonalé prepracované, no podriadené celku, to jest pesničke. Mnohí Clearlake obviňujú z toho, že sa zviezli na dnešnej módnej vlne revivalu britskej rockovej psychedélie. Málokto však dokáže tak vkusne spojiť rozkošnú odviazanosť Flaming Lips, rozťahanú melanchóliu Radiohead a gitarové úlety My Bloody Valentine. Najdôležitejšie sú asi Jasonove vokály, ktoré dokážu aj tie najsentimentálnejšie témy podať dostatočne výrazne, no zároveň s odstupom, takže nevzniká dojem boja o holý život, ako je tomu u Radiohead.
Okrem toho majú Clearlake aj iné prednosti. Radi sa hrajú so zvukmi: sem- tam je to analógový syntetizátor, inokedy druhá gitara, ktorá znenazdajky ovládne zopár taktov. Raz je to emocionálna gitarová kakofónia, inokedy pomalá indická uvoľnenosť. Majú radi prácu v štúdiu, no uprednostňujú neelektronické zvuky. Aj takto sa to na začiatku 21. storočia dá. No a hlavne bicie, ktoré sú na podobnú skupinu až príliš čitateľné a komplexné. Nečudo, bubeník James Butcher je veľkým fanúšikom Motownu a ak by mu niektorý džezový purista chcel vyčítať ťažkú ruku, James má „mäsiarsky“ úder už v mene. Nesmiem zabudnúť na Jasonovu fúkaciu harmoniku, veď ani on na ňu nezabudol. Akoby mohol, v minulosti si s ňou predsa privyrábal hraním po baroch.
„Chcem žiť vo sne. Viem, že skutočný svet je v pohode, no ja si oveľa radšej každý deň vytvorím svoj vlastný,“ spieva Jason. Určite nie je jediný, kto tak zmýšľa. Chcete žiť vo sne? Navštívte Clearlake. Ja som sa spočiatku zdráhal, ale keď už som išiel okolo, neodolal som. Od čias mojej návštevy v Clouds Taste Metallic od Flaming Lips som nevidel také ľúbezné mestečko.

František Dezorz
5D