No One Can Ever Know predstavuje pre skupinu The Twilight Sad zvukovú zmenu. Čerstvo inšpirovaní hudobnou diétou pozostávajúcou zo skupín ako Cabaret Voltaire, Liars, Magazine, Autechre, Banshees, Fad Gadget, Public Image Ltd či Can, prichádzajú s novým zvukom plným syntetizátorov, charakteristickým pre Holy Bible éru Manic Street Preachers, Violator éru Depeche Mode či The Downward Spiral éru Nine Inch Nails. Album, ktorý vznikol z túžby skupiny vytvoriť niečo spontánnejšie a odlišné od toho, na čo boli fanúšikovia zvyknutí z ich predošlých dvoch štúdiových nahrávok, bol produkovaný za asistencie Andrewa Weatheralla, ktorého pomoc pri experimentovaní s analógovými syntetizátormi tiež výrazne prispela k posunu od ich typického prístupu „zvukových stien“ k viac temnejším a industriálnejším atmosféram.