The Fiery Furnaces, alebo po našom Žeravé kotle, hrajú dobrú muziku. Po dlhom čase som si s chuťou vypočula dávku invenčnej a navyše výborne prevedenej hudby. Aj keď ich názov evokuje skôr šialený metal, na svojom druhom albume The Blueberry Boat sa vezú skladby na hony vzdialené tomuto štýlu. Napriek tomu, že nejde o žiadne podlízavé melódie, pristihnete sa, že si ich pospevujete až príliš často na to, že ste si album vypočuli len jeden- či dvakrát.
Za rozžeraveným názvom sa skrývajú súrodenci Matthew a Eleanor Friedbergerovci, ktorí tvoria jadro skupiny. El spieva a hrá na gitaru, Matt dopĺňa spev druhou gitarou a syntetizátorom, o ktorý sa delí s Toshim Yanom. Bicie obstaráva Andy Knowles. Po úspechu dvoch singlov vydali debutový album Gallowbird´s Bark. Prišiel viac než pozitívny ohlas, kapela sa vydáva na turné a žne úspech vo všetkých navštívených kluboch. Za pochodu vydávajú druhé CD The Blueberry Boat. Momentálne sú opäť na turné – čo možno svedčí o stúpajúcej popularite –, a to nielen doma v Spojených štátoch, ale i v Austrálii a Európe.
Súrodenci Friedbergerovci vyrastali v Chicagu, momentálne sú usadení v Brooklyne. Po prečítaní ich CV sa dozviete, že detstvo mali radostné, hudbu počúvali každý značne rozdielnu, a tak sa občas hádali o prehrávač, liezli si na nervy a pravdepodobne sa nemali príliš v láske. Až jedného dňa Matt opustil svoj sen, že raz bude hrať ako jeho idol The Who, a prizval k sebe do pivnice prerobenej na malé nahrávacie štúdio mladú El, ktorá tak započala svoju muzikantskú kariéru.
The Blueberry Boat má svoje nesporné kvality postavené práve na nekonvenčnom prejave speváčky a nových zvukoch, ktoré spolu s tradičným obsadením súčasných kapiel vytvárajú čosi, čo dáva tejto dvojici / štvorici punc istej novosti. V porovnaní s debutom, ktorý bol viac-menej demonahrávkou v štýle blues, je toto profesionálne dielko, ktoré sa blues približuje snáď len v schopnosti vytvoriť až hmatateľnú atmosféru pri jeho počúvaní. Rockové náznaky sú prekryté samplami, ktoré posúvajú pôvodne možno beatový rytmus do úplne iných, prekvapivých polôh. Texty sú zväčša zhustenými príbehmi, ktoré navyše pri zrozumiteľne spievajúcich interpretoch aj niečo hovoria – vyhýbať sa ružovým náplastiam i love you and i always will sa im našťastie darí – ale pri tomto type hudby to ani neprekvapuje.
Asi najväčším ťahákom albumu bude prvá skladba Quay Cur, kde zvukovej a skladateľskej fantázii nechali dvere otvorené dokorán. Pri Chris Michaels a Mason City ide o nekomplikovaný, ale príjemný a počúvateľný súčasný poprock. Záver albumu patrí skladbe, kde sa opäť nachádza to, čo je podľa mňa na The Fiery Furnaces najlepšie – jednoduché zvuky pospletané do zaujímavých a efektných kombinácií, poprepájané vokálnym prejavom súrodencov Friedbergerovcov.

5p5
Vlna