Snooze sa narodil v luxemburskom Beyrouthe nemecko-francúzskym rodičom (presnejšie
pochádzajúcim z francúzskej dŕžavy Guadeloupe v Karibiku) ako Dominic Dalcan. Venoval sa hre na niekoľko nástrojov a začiatkom 90. rokov debutoval albumom L´etoile Et Le Carré na značke Crammed Discs. Úspešne, hoci sa našli hlasy, podľa ktorých neprináša do hudby nič nové, keď znie ako pop-rockový veterán Etienne Daho a David Sylvian dokopy. Pravdou je, že jeho hlas má naozaj Sylvianove zafarbenie a spieva zavše „jeho“ tremolom. Možno preto, aby sa zbavil večného nálepkovania cudzími menami, alebo jednoducho s chuťou si chcel vyskúšať niečo nové, vstúpil roku 1995 v rámci kompilácie Freezone 2 ako tajuplný Snooze s piesňou The Spy From Ankara na anonymnejšiu scénu tanečnej hudby. Tá ho okamžite bez problémov prijala za svojho. Snooze je totiž frajer. Je „živý“ a prirodzený aj v smutných trip-hopových polohách. Jeho hudba pôsobí inteligentným dojmom, keď zavše banálne ospalé beaty dopĺňajú „filmové“ motívy (Dalcan napísal hudbu k filmu Môj ružový život). K štvorici singlov (remixovali ich napríklad Pulsinger a Fila Brazilia, Snooze naopak remixoval napríklad track kapely Morphine) a famóznemu debutu The Man In The Shadow (´97) pridáva v týchto dňoch ďalší album.
Ak v predchádzajúcej tvorbe Snoozea prevládali skôr temnejšie nálady a pomalšie beaty, Goingmobile je v niektorých momentoch prekvapujúco roztancovaný. Hoci, prečo vlastne prekvapujúco? O čo menší nárok má na populárnu francúzsku ležérnosť a módne retro, než Dimitri From Paris (vtipné lounge intro Minnesota Mantalo s niekoľkými faktami aj „reklamným“ bľabotaním o novom albume Snoozea), AIR (Thousand Miles) či Spiller (hitová Did I Give You Much)? A za Doremifa Girl ho budú nenávidieť Madonna, Mirwais i Orbit. Pieseň postavil na princípe Frozen, ale vocoderom spev tak senzačne melodicky rozkúskoval, a atmosféru od všetkého umelohmotného vyčistil, že k závistlivcom sa môžu pridať aj Massive´s s Frazerovou. Všetkými štrnástimi skladbami sa ale nesú nálady Snoozeových veľkých záľub v džeze a filmovej hudbe, čiže práve uvedené porovnávacie mená si pokojne môžete zameniť za Johna Barryho:)
Snooze je tak trochu chameleón. Má rád disco a pop, ale „vystačí“ si pokojne i s klavírom, trúbkami, kontrabasom, flautou a silnými ženskými vokálmi – Nicole Graham, Nancy Danino, Charlotte Goddard. Pilotnému singlu Quiet Alone dominuje čierny alt Deborah Brown, džezovej speváčky z Atlanty. V takomto obsadení sa hravo popasuje aj s rozsiahlejšou plochou, mnohými odbočkami a muzikantskými lahôdkami. Veľmi dobre tiež programuje. Bicie, perkusie, basový groove a sláčiky majú veľmi živý sound. Mimochodom, pod výsledný mastering sa podpísal Alex Gopher. Skrátka a dobre, ak sa pýtate, odpovedám: áno, Snooze JE génius (Daniel Baláž).
5D