Simon Turner aka Bonobo, ktorý je, rovnako ako Fatboy slim doma v Brightone, patrí medzi to najlepšie spomedzi nových mien na značke Ninja Tune. Možno netreba porovnávať neporovnateľné, ale istú povrchnosť a chýbajúcu h väzbami hĺbku melódie majú títo dvaja spoločnú. Bonobo v pomalších veciach, ktorých je na albume väčšina, dokáže naznačiť dobrú melódiu, ale hneď následne je prekryje breakbeatmi a detskými hrami s retro a worldmusic zvukmi (sitary, flauty), samozrejme s patričným nadhľadom, na aký sme si u Ninjov už zvykli (a ktorý sa nám už tak trochu možno aj prepočúval). Dial M považuje Green za svoj prvý veľký album (je to jeho premiérový release u “veľkej” firmy). V skutočnosti ale debutoval pred dvoma rokmi u lokálneho brightonského labelu Tru thoughts doskou Animal magic (rerelease Ninja Tune 2002). Aj keď to znie otrepane, Dial M je odvarom debutu, ktorý priniesol zaujímavé downtempo, inšpirované funkom a acid jazzom 70-tych rokov, ktorého breaky boli vždy na správnom mieste a ktorého zvuk bol omnoho surovejší a autentickejší. Dial M je miestami nudne prázdny (Nothing Owed), inokedy nedokončuje rozohrané nápady (Wayward Bob), alebo necháva biť sa príliš pokojný groove s nervnými melodickými slučkami šlabikárovo zlým spôsobom (D Song). Dúfajme, že Bonobo, ktorého možno v našich luhoch zažiť na českých Fields dokáže byť lepší.

s-catch
Vlna