Samozrejme, že mi je niekedy ľúto za komplexným, provokujúcim soundom Talking Heads či The Associates. Nie však pri počúvaní Arcade Fire, najlepšej kapely, akú dnes môže Kanada ponúknuť. Ohnivý blesk emócií zložený z frustrácie, eufórie, hystérie a raz punkových, inokedy komorných čísiel pre vokál a zbory, sláčikové kvarteto, klavír, gitary a bicie by mohol v škole rocku slúžiť ako príklad talentu prítomného v každej sekunde týchto „obyčajných pesničiek“ plných harmonického bohatstva, zvukovej odvahy a čohosi, čo môžeme a nemusíme nazvať pravdou a prirodzenosťou. Svet, ktorý si nahovára, že vlastne aj hovno v celofáne je chutné, tento typ hudby síce veľmi nepotrebuje, gurmánom však Arcade Fire rozhodne stoja aspoň za ochutnávku.
5/5

Daniel Baláž
.týždeň