Po celých šiestich rokoch od poslednej nahrávky „Vis-á-Vis" prichádza Karol Mikloš s novým albumom, ktorý je vyzretejší, farebnejší a úprimnejší ako čokoľvek, čo vydal predtým. The Past Of The Future je, ako to už sám titul napovedá, plný bystrých slovných zvratov a ako sme už u Karola Mikloša zvyknutí, nadpriemerných textárskych vypovedí.

Hudobne sa album k poslucháčovi prihovára univerzálnym jazykom sofistikovaných, nostalgiou pretkaných gitaroviek, prichutených pestrou kolážou digitálnych zvukov. Od prvého do posledného tónu je však servírovaný s vervou a nasadením a nikdy neskĺzne do trúchlivej nudy. Vďačiť za to môže najmä bubeníkovi Matúšovi Homolovi (Abuse, Nylon Union, Sub’n’Bus) a basgitaristovi Andrejovi Gmucovi (Those Over Those) ktorí sa výrazne podieľali na výslednom zvuku nahrávky. Spolu s ďalšími siedmimi hosťami sa pôvodné Miklošove výhradne elektronické nahrávky podarilo v jeho domácom štúdiu posunúť do akustickej polohy, elektronická alchýmia ustúpila do úzadia a stala sa organickým elementom albumu.

Karol Mikloš vzal tentokrát to najlepšie zo svojej manchestersky-gitarovej prvotiny The Same Mist Here (1997) ako aj jeho elektronikou ovplyvneného nasledovníka Vis-á-Vis (2002) a postavil album, ktorý je dokonale vyváženou zmesou gitár, počítačovej produkcie a v neposlednom rade jeho vynikajúceho hlasu a slov.

Na The Past Of The Future už Karol Mikloš nevzdáva iba hold velikánom ako Morrissey, Ian McCulloch či David Sylvian, no nachádza si svoj jedinečný hudobný výraz a nenápadne sa stáva jedným z pilierov česko–slovenskej alternatívnej scény.