Pozor, Kužeľ ide chváliť a nebude toho málo, že vraj. Vždy som považoval jednorožcov za vymyslené/vymreté bytosti vyskytujúce sa tak maximálne v hre Heroes Of The Might And Magic čoby súčasť armády jednej z rás a zrazu bez varovania sa dozvedám, že traja žijú v Kanade, majú sa údajne celkom k svetu, a hlavne to dôležité, zvuky nimi vydávané, dostávajúce sa – skrz moje uši – do mojej hlavy vyvolávajú okrem nevysloviteľného pochopenia, takisto ťažko spočitateľnú kopu radosti.

V podstate sa ani nie je čomu čudovať, lebo ich repertoár spadajúci do škatuľky lo-fi/indierocku, poprípade experimentálneho popu, svoju podobnosť s mojimi obľúbencami Flaming Lips (Ghost Mountain), a hlavne Grandaddy (Tuff Ghost, Jellybones, Ready To Die) skrátka nezaprie a ani nemôže. Ponukový lístok je však oveľa pestrejší. Nielen Bowie v prvej I Don‘t Wanna Die, Beach Boys v začiatku ôsmej Let‘s Get Known meniaci sa v punkovo ukričanom refréne tej istej skladby na The Clash, Beatles (kde kade), Franz Ferdinand (The Clap), ale kľudne aj The Libertines (v úvode Tuff Luff) sú bez problémov k dispozícii. To všetko spolu s textami, tak trochu pesimistickými o smrti, tak trochu veselými o jednorožcoch ("We're the unicorns / We're more than horses / We're the unicorns and we're people too") robí z počúvania tohto albumu o niečo viac ako štyridsať minút trvania hudobných orgazmov. Skrátka Nick Diamonds, Alden Ginger a J'aime Tambour plytvajú na svojom druhom počine nápadmi a chytľavými melódiami podobne ako nemenovaná nitrianska kapela začínajúca na D tými nudnými, na ktoromkoľvek svojom albume. Okrem klasických nástrojov (gitara, bicie, basa) sa v hojnom počte využíva automatický bubeník, klávesy hrajúce podivne infantilné melódie, kde-tu sample a v siedmej Child Star počuť aj deckú hrkálku.

Presne takto vyzerá kapela, ktorú to skrátka baví – ich koncerty okrem bežne videných rituálov obsahujú bábkové divadlo, skupinku bezdomovcov, orieškového masla a sendvičov je dostatok pre všetkých – a tak navrhujem umiestniť jednu kópiu tohto albumu medzi etalóny jedného metra a jedného kilogramu nachádzajúcich sa v Paríži nech sa majú kolegovia od konkurencie na čom priučiť

Miroslav Kužeľ, 5. 1. 2005
musicstyle.sk