Ether Teeth, druhý Fogov album, je (jeho vlastnými slovami) „tvrdohlavý nádejný opus, urbánna symfónia-veselohra o vtákoch, vojne, tajomstve, žiarlivosti, strašiakoch starých časov, no a čo je najdôležitejšie, o L-Á-S-K-E. (viem, viem...).“ Nahratý v spolupráci s Tomom Herbersom (ktorý je sa pravdepodobne najviac preslávil spoluprácou s Low), Ether Teeth nachádza Brodera pri rozširovaní jeho zvukových obzorov a pri čoraz sústredenejšej práci s finálnym hudobným „produktom“. A akokoľvek často sú jeho texty temné či melancholické, nikdy si pritom nedovoľujú stratiť zmysel pre humor či úvahy provokujúcu obraznosť. Tentokrát sa jeho vízia v tesnom prepojení gramofónov, klavíra, poézie a bohviečoho ešte celkom jasne pretavuje v čosi éterické a pritom konkrétne uchopiteľné. Gramofón sa tu stáva úplne rovnocenným hudobným nástrojom ku všetkým ostatným. „Nie je vám vrhaný do tváre ani preromantizovaný, používam ho so zmyslom pre sebakontrolu a jemnosť.“ Zvuky vychádzajúce z vinylových platní Broder preháňa cez množstvo efektových procesorov, využíva akustiku rôznych miestností, mikrofóny s rôznou citlivosťou – toto všetko vo významnej miere prispieva k vyzneniu zvuku na albume, takže ak aj rozoznáte, že v konkrétnej chvíli ide o zvuk, ktorý pochádza z gramofónu, je zaručené, že doteraz ste nepočuli, aby niekto využíval tieto – inak dôverne známe – vlnenia a šumy práve takýmto spôsobom. Ako to teda znie? Viete si predstaviť kombináciu Bonnie „Prince“ Billy + Kid Koala + Randy Newman? Ani to neskúšajte, mohlo by vás to akurát tak rozčúliť a pritom by ste sa ani len nepriblížili k tomu, čo Broder na Ether Teeth predvádza. Zostaňme preto radšej pri tvrdení, že ide o dosť unikátnu platňu dosť unikátneho muzikanta – že je to proste veľká, ohromná americká symfónia poskladaná z útržkov a myšlienok, sofistikovaná i naivná zároveň a asi v rovnakej miere. A presne taká mala byť platňa, o akú sa Broder pokúšal. Osobná a všeobjímajúca.