
S tými Flunk to máte celkom jednoduché. Celé je to o ich láske k hudbe - a o ich nedostatku slov. Alebo o tom, že slová môžu byť iba zbytočne únavné, pričom hudbou sa dá často vyjadrovať omnoho ľahšie. Minimálne takej parte ako sú práve Flunk - Ulf Nygaard (producent z Folk & Rovere), Jo Bakke (gitarista, známy zo skupín Happy Campers a Antenna) a Anja Oyen Vister (spev). Plus ďalší, ktorí im pri nahrávaní pomáhali: Ivan Winther (flauta) a Ulfova priateľka Tine Skarland (vokály). Ich hudobná tvorba sa vyznačuje stredne rýchlymi tempami a za isté špecifikum možno označiť takmer vždy prítomný zvuk gitary, ktorý chill-outovým nahrávkam dodáva charakteristický rockový, ba až naivne popový nádych. Album je zmesou jemného funku, atmosférických gitár, pohromade držiacich rytmov, ale predovšetkým tej známej chill-outovej nálady, ktorá to celé spája vo veľmi homogénny celok, napriek odlišnostiam medzi jednotlivými skladbami. Flunk však zároveň znamenajú i útok na brit-popovú scénu - a rozhodne sa pre to nestanú terčom posmechu, ale naopak rešpektu i od tých, ktorí doteraz nad škandinávskou hudbou ohŕňali nosom. Veď kto by si napríklad dovolil také šialenstvo a urobil by cover verziu Blue Monday, áno, TOHO Blue Monday - a pritom ho ponúkol v takej verzii, ktorú by i fanúšikovia New Order akceptovali? A ak hádate, že Flunk sa to možno aj podarilo, nemýlite sa! A možnože sa nakoniec dočkáme aj toho, že k najlepšiemu brit-popu bude čochvíľa patriť tento uvoľnený a optimistický album nórskeho pôvodu, ktohovie?
Pozrite si
videoklip k piesni Blue Monday