Druhý album projektu Rumpistol je v mnohých aspektoch poslucháčsky náročnejší ako kritikmi cenený debut z roku 2003. Melancholické melódie a košaté harmonické postupy ustúpili do pozadia a hlavným konštrukčným prvkom na “Mere Rum” sa stal experiment. Technické vylepšenia hardvéru autorovi umožnili do svojej produkcie pridať prakticky neobmedzené množstvo vrstiev, čo sa odráža v hlbšom a detailnejšom zvuku, ktorý však zďaleka míňa nepríjemné extrémy s názvami “preprodukovaný” a “bombastický”.

“Mere Rum” môžme štýlovo zaradiť kamsi na rázcestie medzi pop a experimentálnu hudbu. Silnou stránkou nahrávky je však, že aj navzdory tomu nepôsobí roztrieštene a zachováva si vysokú mieru homogenity. Čo sa týka inštrumentácie, prekvapí nezvykle časté používanie akustických nástrojov typu zvonkohry, kalimby, saxofónu a predovšetkým gitary, čo však neznamená, že by sa Rumpistol vzďalovali od elektroniky do teritórií folkovej hudby. Naopak, akustické prvky prechádzajú starostlivou mechanizáciou, opracovaním a efektovaním na tisíc spôsobov a funkčne koexistujú so syntetickým praskaním, klikaním, drtivými beatmi a ostatnými zvukmi, vytvárajúcimi “elektronický” protipól.
Inšpirácia dubom ostala zrejmá, avšak zaujímavosťou je, že oproti debutu sa na “Mere Rum” nachádzajú dynamickejšie a rýchlejšie skladby, ako by sme od tohto projektu mohli očakávať.