Možno aj vďaka úspechu Fenneszovho všeobecne kladne prijatého Endless Summer (Mego, 2001) vyšlo ešte pred vydaním ďalšieho regulérneho albumu toto CD s veľavravným názvom Field Recordings 1995:2002. Dokážem si celkom dobre predstaviť, že tento prierez Fenneszovou tvorbou by mohol urobiť radosť ako jeho fanúšikom, tak aj tým, ktorí sa s jeho verziou Mego estetiky stretávajú prvýkrát. Nápad vydať nahrávky produkované v časovom rozpätí siedmich rokov sa ukazuje ako pomerne šťastný: nielen oduševnených zberateľov poteší reedícia pôvodne len vinylového debutového EP Instrument (Mego, 1995), ktorý ani rokmi nestráca z pôvabnosti a jeho zvuk (mierne sa ponášajúci na Autechre či Aphex Twina) rozhodne nepôsobí fádne. A to ani v priamom kontraste po úvodnom tracku Good Man, ktorý je tu jedinou "novou" skladbou a akýmsi preview pripravovaného albumu Venice. Fantastické sú remixy skladieb Ekkeharda Ehlersa Betrieb a Codeine kombinujúce zvuk organu, sláčikových nástrojov a akustickej gitary s praskajúcimi elektronickými výbojmi. Ďalšími skvelými kúskami je sú až typicky rozbitý Menthol (z kompilácie Clicks + Cuts 2) a rytmicky veľmi dusný Surf (z kompilácie Decay). Za zmienku stojí aj niekoľko ambientných miniatúr, ktoré predtým našli uplatnenie na soundtracku k filmu Blue Moon. Na Field Recordings 1995:2002 je potešujúce to, že možnosť, že by ostala výlučne zberateľským artiklom bez akejkoľvek inej hodnoty sa rozplýva; toto CD veru prachom zapadať nebude...

mim@message.sk
3/4 Revue