Nechajte si priložiť do piecky

Keď sa kapela, a ešte k tomu súrodenecké duo, nazve The Fiery Furnaces, očakávali by ste melódie príjemne hrejivé ako samotný názov, plné mäkkého a vyhriateho pocitu, aký sa dostavuje len tým šťastným, čo môžu aspon niektoré večery stráviť meditáciou pri hicujúcej domácej piecke, ako zo starých rozprávok o lenivom Janovi. Nedá sa celkom jednoznačne povedať, že by Fiery Furnaces na albume Blueberry Coat (ech, ďalší sladko hrejivý názov navrch) tieto čisto semantické očakávania zďaleka obchádzali. Oni vlastne hrajú presne takú hudbu pre kožušinkou futrované papučky, akú ste si všetci predstavili už počas prvej vety. Lenže skôr, ako dôjde na tú nádhernú gýčikom zaváňajúcu pohodu, podávajú sa namiesto teplého kakauka žeravé uhlíky priamo do hrste.

Pred tým, ako sa chviľu pred koncom tešíte so strhujúcim infantilným popevkom neodolateľnej songy Birdie Brain, prejde cez vaše mozgy extrémne poctivých viac ako 70 minút útržkov, komplikovaných harmónií, krásnych momentov rozbíjaných v kakofóniách na drobné kusky a skladaných nanovo miestami v 10-minútových kompozíciách znejúcich ako prierezy všetkými zákutiami tvorby celkom iných kapiel. Poskladaný tak, že ani nestíhate vnímať jednotlivé pesničky medzi sebou, vám album možno na prvé vypočutie dá, rovnako ako mne, pocit, že v tomto prípade ide skôr o zručných - s prepáčením za výraz, voči ktorému však nateraz neexistuje ekvivalentná nevulgárna náhrada - ojebávačov, ako o dvojicu mladých prepojených ľudí s množstvom nielen príjemne popových nápadov, ale aj so zvláštnym a troška zvráteným zmyslom pre ich umiestňovanie do priestoru. Vo chvíľach, keď táto hudba hreje, v nej počujete klasické odkazy posledných desaťročí indie gitaroviek alebo naivné folkové pesničkárstvo, posunuté riadny kus od pôvodnej základne vďaka všehomíru použitých nástrojov a zvukov. Ak potrebujete primerať, tak snáď pestrejší a alternatívnejší Delgados, predovšetkým vďaka striedaniu hlasov oboch pohlaví. V momentoch, keď sa to celé komplikuje, vás Fiery Furnaces mätú každých 30 sekúnd niečim iným. Obaja súrodenci rozvíjajú len im zrozumiteľné texty plné interných reálií ich vlastných životov a znejú ako čokoľvek v rozmedzí od 70's artrocku po súčasnú elektroniku z hláv ľudí, ktorí predsa len stále ešte tvoria svoje pesničky pri posedeniach s akustickou gitarou vyrobenou z patrične výhrevného dreva.

Blueberry Coat je druhým albumom súrodencov Matthewa a Eleanor Friedbergerovcov. Vyšiel na Rough Trade, u nás ho distribuuje Wegart a hoci mne sa veľmi páči, nerád by som sa podpísal pod to, že sa bude aj vám. Možno sa neprehryziete cez prvé počúvanie, ale skúsiť by ste to mali.

Rado Ondřejíček
22.2.2005
SME