Hoci by sa podľa multinacionálnej a eklektickej mozaiky mohlo zdať, že počúvame kompiláciu cigánskej muziky z celého sveta, prvotné inšpirácie pochádzajú z Balkánu a obstarávajú ju dve formácie – Taraf de Haidouks a Kočani Orkestar. O pestrosť projektu sa starajú hlavne producenti a remixéri a práve ich národnosti siahajúce od bývalej Juhoslávie po Chile vysvetľujú onú farebnosť a rozmanitosť. Trochu síce postrádam závan andalúzskeho flamenca, aj tak však máme možnosť sami posúdiť, akou bohatou studnicou plnou inšpirácie, melodiky a temperamentu je cigánska hudba.
Ako býva zvykom v prípade belgického labelu Crammed – dostávame do digipakového obalu zabalený disk, ktorý si zamilujeme už pred prvým vložením do prehrávača. Nemusíme však byť žiadnymi fanatickými vyznavačmi folklóru ani world music, aby sme si ho obľúbili aj počas prehrávania. Už od prvej skladby Carolina s motívom známym napríklad aj od Shaggyho s nádychom latiny, reggae, dubu aj balkánskych dychov alebo nasledujúcej L’Orient Est Rouge, ktorá je možno najznámejšou skladbou Kočani Orkestra – hoci tu je spestrená rovnomerne pulzujúcim takmer housovým rytmom aj syntezátorovými ozdobami, musíme uznať, že keď sa skladieb a motívov chytia zruční remixéri, dostanú šat prijateľný aj pre diametrálne odlišnú poslucháčsku základňu. Pritom nestrácajú svoj pôvodný temperament a dominantné motívy zostávajú dominantnými aj po takýchto plastických operáciách.
Ako by to vyzeralo, keby pred pár rokmi rómska azylová turistika smerovala namiesto Helsínk a Heathrow Airport do Santiago de Chile nám názorne ukazuje „Pán Kokosový orech“, ktorý spojil zdanlivo nezlúčiteľnú dychovku z latinskými perkusiami (hoci v rovných rytmoch). Ešte zaujímavejšie z hľadiska rytmu znie brazílska zmes latiny a drum & bassu na motívy de Haidouksovej skladby Dumbala Dumbala, hoci tu sa stráca primárny melodický nápad.
Rumunská formácia Mahala Rai Banda je jedinou formáciou narúšajúcou hegemóniu dvoch spomínaných balkánskych dnes už legiend. Podanie ich skladby Iest Sexy v podaní frankfurtského producenta menom Shantel, ktorý si zaľúbil rumunskú muziku, znie ako zmes mexickej bandy s Gipsy Kings a je to zároveň najmelodickejšia (alebo najkomerčnejšia?) skladba celého albumu.
Snáď najrenomovanejši z producentov Juryman si skladbu upravil po svojom, znie takmer ako z jeho dielne, jeho rytmika opäť pripomína džezového bubeníka milujúceho drum & bass, len hlas v popredí a krátke husľové motívy pripomínajú cigánsku muziku. Mám pocit, že aj tých takmer šesť minút mu bolo málo a skladbu by radšej rozložil do ešte rozsiahlejších plôch.
Remixy Belgičana Gaetana Fabriho a francúzskeho dua Bumcello známeho aj z minuloročných bratislavských „džezákov“ mi pripadajú nevýrazné, podobne aj reggae motívy v podaní Bigga Bush. Zato lounge Fatnasia For Clarinet v podaní Vanjusa a Leka aka Modern Quartet z Noveho Sadu je možno najlepším remixom z celého albumu. Ich korene siahajú k vychýrenému brazílskemu producentovi srbského pôvodu Subovi, tu sa im podarilo skĺbiť loungové pulzy s klarinetným motívom.
V podaní Brazílčana Arta Lindsaya a jeho spolupracovníka basgitaristu Melvina Gibbsa (Defunkt, Rollins Band) dostávame päťminútovú lekciu z minimalistického takmer až noisovo-alternatívneho poňatia, vynikajúco spracovaná rytmika aj zvuk, hoci sa v nich stráca téma, čo núti položiť si otázku, či inak vydarená skladba patrí na túto kompiláciu. Z tohto pohľadu sa javí reprezentatívnejšou turecké podanie, kde sa do zoslučkovaných samplov pridávajú balkánske aj orientálne motívy. Záverečný megamix spájajúci v jednom tracku Taraf de Haidouks aj Kočani Orkestar znie trochu chaoticky a okrem toho aj stroho končí, takže taktiež by som ho dokázal oželieť. Napriek tomu by aj Jimi Hendrix čoby autor titulu Electric Ladyland, ktorý si zostavovatelia parafrázovali, mal radosť z týchto nasledovníkov jeho Band Of Gypsys. Túto kompiláciu pokladám za vydarenú prezentáciu toho, čo skrýva a čo sa dá robiť z cigánskou hudbou v balkánskom ponímaní a tajne dúfam, že naši Rómovia namiesto prepitých sociálnych dávok raz kúpia svojim deťom hudobné nástroje.
Peter Cagáň, 15. 12. 2003
music.sk
