Funky, moderný jazz, hip-hop, trip hop, drum’n’bass, ambient či orchestrálna filmová hudba – takéto rozdielne štýly nájdeme eklekticky (v dobrom zmysle) namiešané v rôznom pomere, ak sa pozrieme na dnes už pozoruhodné množstvo nahrávok londýnskeho alternatívneho labelu Ninja Tune. Ten je pekným príkladom, ako môže byť gramofónová firma asociovaná s istým soundom, tak, ako to bolo napríklad kedysi v pionierskych časoch rhythm-and-blues. Desaťročnicu úspešnej existencie pomerne malej ryby popri veľkých komerčných hudobných žralokoch sa rozhodli zakladatelia tejto značky, Matt Black a Jonathan More – v muzikantských kruhoch známi aj ako duo Coldcut – osláviť vydaním dvojdielnej (v limitovanom náklade trojdielnej) CD kompilácie, ktorá v analógovom vydaní obnáša šesť LP. Nepíše sa o nej ľahko, lebo je naozaj obsiahla a predstavuje značku v celej šírke ponuky: svoje si tu nájde nielen ten, kto doteraz cédečka či vinyly od Ninja Tune nepočul a chce získať predstavu o zameraní vydavateľstva, ale vďaka tretiemu disku rarít a doteraz nevydaných nahrávok aj skalný “ninja”-priaznivec. Musím oceniť, že zámerom nebolo priniesť akýsi výber hitov uplynulej desaťročnice, ale skôr vytvoriť vyvážený a bohatý obraz istej časti hudobného spektra, ktorého zástupcovia našli pod záštitou loga Ninju, vrhajúceho gramoplatne, svoje útočisko.
Hudba, ktorú vydáva Ninja Tune má viacero podôb. Väčšinou však vychádza z DJskej kultúry: hudobníci tu pracujú s gramofónmi, samplerom či počítačom a štúdiom ako hudobnými nástrojmi, výsledok však väčšinou nie je určený na tancovanie, ale na počúvanie. Prvý disk predstavuje nahrávky hip-hopovej a raperskej ligy, kam môžeme zaradiť mená ako The Herbaliser, Cabbageboy, Luke Vibert či Fink. Hoci nezdieľam niekedy až sektárske nadšenie pravidelných návštevníkov týchto hudobných zákutí, musím uznať, že niektorí hudobníci to vedia robiť naozaj dobre a s nadhľadom. Najzaujímavejšie sú svieže opusy plné nečakaných zvratov a vitálnej energie: Give It Up od samotných Coldcut, či Emperors Main Course nápaditého Kida Koalu.
“Dvojka” trocha mení náladu: zapĺňajú ju s funky a jazzom premiešané “kusy”, atmosférické až lyrické mixy a remixy ako The 10th Victim Clifforda Gilberto, Soul Pride od Cinematic Orchestra a polovičky projektu DJ Food, vystupujúcej pod menom PC, no a ďalej sú tu samozrejme zastúpení aj všetci ďalší protagonisti tejto odnože labelu: Amon Tobin, Flanger, Loka, Up, Bustle & Out. Toto je poloha, ktorú mám u Ninja Tune najradšej. Pri stretnutí nahrávok starej filmovej hudby so samplovacím a editovacím softvérom v počítači muzikanta to niekedy pekne zaiskrí.
Ako som už spomenul, set dopĺňa v niektorých vydaniach tretie cédečko, nazvané Flipped, Skipped & Missed – teda zbierka rarít. Zdá sa mi. že táto tretina už nemá taký ťah ako predchádzajúce, je akási vyblednutejšia. Ale za zmienku aj za vypočutie určite stojí podivuhodný lyrický rap (!) Saula Williamsa, Feelin’ Free kolaborácie DJ Food & Sukia, plné napätia, alebo naozaj unikátny a vtipný scratching, ktorému dáva vyniknúť školácky bluesový (!) podklad v skladbe Drunk Trumpet Kida Koalu. A nenechajte si ujsť ani parodickú a ironizujúcu koláž Amona Tobina Bad Sex a Quinceyho Bruce Lee MC so samplami hlasu legendy bojového umenia kung fu (to napokon nemá k ninjom tak ďaleko...). Po poctivom vypočutí celého kompletu (uff!) mi zostáva zaželať ninjom ďalších vydarených desať rokov.
Slávo
3/4 Revue
