Vo všeobecnosti, súčasní hudobníci produkujú príliš veľa nahrávok. Vďaka rozmachu digitálnych technológií sa náročnosť tvorby hudby (zdanlivo) zminimalizovala. Ale v prípade, že ste sa práve chystali povzdychnúť si: "Och, ďalšie CD Miku Vainia," nemusíte sa príliš obávať - Mika Vainio tieto pocity u poslucháčov predpokladal. Veď pre čo iné by úvodný dvojminútový track znel ako rev rozzúreného zvieraťa usilujúceho sa rozlámať mreže svojej klietky? To, čo ďalej nasleduje, možno pokojne označiť za Vainiovu zatiaľ najvydarenejšiu prácu - In the Land of the Blind... je sériou bohatých zvukových plôch, ktorých krása vždy spočíva v precízne vybalansovanom ťažisku na hrane temna. Oproti predchádzajúcim Vainiovým albumom sa In the Land of the Blind... vyznačuje predovšetkým jemnejším prístupom k práci so samplami - miestami pripomína Artemievove nahrávky pre Tarkovského filmy, inokedy evokuje skôr nervné kŕkanie žiab či divý bzukot hmyzu. Každý track je odrazom neuveriteľne mikroskopickej práce s detailami a jedine potvrdzuje Vainiovu skvelú reputáciu jedného z najtalentovanejších súčasných skladateľov.