Stars Of The Lid tvorí duo Adam Wiltzie a Brian McBride, pochádzajúce z texaského Austinu. Debutovali v roku 1995 ambientným albumom „Music For Nitrous Oxide“ na labeli Sedimental. O rok nasledovala ďalšia nahrávka - „Gravitational Pull Vs. The Desire For An Aquatic Life“, ktorá vyšla neskôr aj v reedícií u Kranky. V roku 1997 debutovali na chicagskom labeli Kranky krásnym, ambicióznym dvojalbumom „The Ballasted Orchestra“.
Ako sa zrodil projekt Stars Of The Lid?
S Adamom sme sa stretli počas jedného leta v miestnom študentskom rádiu. Časom sme začali spolu dídžejovať a keď sme si uvedomili, že máme spoločné záujmy, rozhodli sme sa robiť niečo produktívnejšie. Ja som riadil pásky a Adam mal na starosti gitarové tóny.
Kde sa vzal koncept „rockového gitarového dua“?
Táto otázka nedáva zmysel. Máme radi gitary, pretože dokážu znieť nie ako gitary.
Prečo robíte len inštrumentálnu hudbu?
Presne vyhovuje tomu, čo chceme vyjadriť. Keď sa pokúšate vzdať hold zvukom vašej chladničky, nepotrebujete žiadne vokály. Máme však aj iné projekty, ktoré sú menej inštrumentálne. Hudba väčšinou vyjadruje emócie, ktoré nedokážeme zachytiť slovami. Je to pocitová záležitosť, viac než len vyjadrenie vášho názoru. Slová sú len časť tej stratégie.
Album „The Ballasted Orchestra“ je monumentálne dielo. Kde ste získali tak veľa materiálu pre nový album?
Na poslednú chvíľu sme dokonca nejaký materiál vyberali, pretože sa zdalo, že to nebude fungovať. Nechápeme našu nahrávku ako množstvo materiálu, premýšľame o nej skôr z pohľadu jednotlivých častí. Keď sme spätne počúvali vinyl, každá strana pôsobila kompaktným dojmom, teda aspoň sa nám to vtedy tak javilo.
Tento album využíva hudobné nástroje a štýly, ktoré presahujú vaše korene. Myslíte, že tým získate?
No my naozaj nemáme žiadne korene, takže je ťažké na to odpovedať. Obaja sme počúvali veľa klasickej hudby a taktiež dokážeme oceniť zvuky, ktoré sa dajú počuť doma. Nepovedal by som, že naše korene spočívajú v gitarách. Myslím, že nás vždy zaujímalo vytvárať zvuky z toho, čo nás obklopuje. Môže to byť didgeridoo, flauta, harmonika alebo kávovar. Záleží na tom, ako dokážete počúvať svoje okolie a ako sa vaše prostredie stáva vašou súčasťou. Na vytvorenie zvuku nepotrebujete hudobné nástroje.
Prezradíte nám niečo o zrode a technike nových piesní? Začnime so „Sun Drugs“...
Zvykli sme ju hrávať naživo. Pokúšali sme sa ju niekoľkokrát nahrať, ale nič nás neuspokojilo. Toto je viac-menej jej odnož. Dve odlišné melódie v D, ktoré tvorili odlišné verzie našej koncertnej piesne, sa nachádzajú na novej EP-nahrávke „Maneuvering The Nocturnal Hum“.
„Taphead“?
To bola úplná náhoda. Je to melódia Adamovej babky, ktorú mu spievala počas bejzbalových zápasov.
„Fucked Up“?
Raz v noci sa Adam vrátil domov okolo štvrtej...
„Music For Twin Peaks Episode # 30 Part 1/2“?
Pravdepodobne jeden z najťažších trackov na zmixovanie. Myslím, že nám trvalo viac než mesiac, kým sme to dokončili. Sme skutočne fascinovaní filmovou hudbou a seriál Davida Lyncha bol pre nás veľmi vzrušujúci. Premýšľali sme nad tým, že by bolo skvelé hudobne pokračovať tam, kde Lynch skončil. Tieto dva kúsky reprezentujú snáď našu túžbu, aby seriál pokračoval.
(vybrané z rozhovoru s Brianom McBrideom)