Domácej elektronike vládne červená

Hoci Re(d)mixes sú len štvrtým titulom pochádzajúcim z katalógu tohoto "urob-si-sám" labelu, hŕstka interpetov prichýlených pod ich červenou strechou tvorí na domácej elektronickej scéne kuchyňu, kde sa varí a pečie väčšina fajnšmekerských pokrmov. Tentokrát si to rozdali turnajovým spôsobom "každý s každým" a máme tak možnosť interpretov poznať aj jako remixérov aj ako remixovaných.

Keď som pred dvoma rokmi písal o kompilácii Veľké uši majú strach ako o takmer koncepčnom diele, o Re(d)mixoch platí to iste, ba dokonca dotiahnuté takmer k dokonalosti. Trinásť skladieb tvorí jeden súvislý celok, z ktorého ani jedna skladba nevytŕča takým spôsobom ako z predchádzajúcej kompilácie Pink Puding Pong. Zloženie interpretov sa za tú dobu príliš nezmenilo, zdravé jadro tvoria Nylon Union, Abuse, Veneer, Ettella Diamant a Frogski Pop doplnení o Aleksa Svaenssona, Eau De Toilette, Cargo Cult, Handbag, Panda Filter, Puding pani Elvisovej a This Is Kevin-a.

Aj pred týmto albumom som Abuse-a pokladal za najvýraznejšiu postavu domácej elektroscény, redmixy ma v tom len utvrdili. To, čo vykonal s Veneerovskou skladbou Snobbish Heart, by si tatabojsácki producenti ich debutového albumu mohli dennodenne púšťať ako šlabikár remixovania a práce s atmosférou. Práve jeho skladby z kompilácie najviac vytŕčajú v pozitívnom slova zmysle, jeho vlastné Sleepfields (vs. Eau De Toilete) a Reverendrum (vs. Nylon Union) zásluhou melancholickej atmosféry, otváracia skladba Ettelly Diamant v jeho remixe zas vyniká prácou s rytmom, kedy použili striedanie dvoch hovorených fráz - also funny, also sad - ako základ synkopovaného rytmu. V skladbe Walls od Nylon Union postavenej na zaujímavom rytme dominuje hlas (predpokladám, že patrí Valerie Chauvey) a dokresľuje to samplovaná trúbka.

Jara Ridzoňa a.k.a. Frogski Pop si na paškál zobrali naši z medzinárodného hľadiska najúspešnejší remixéri Veneer a splodili verziu skladby Peppermint (On Sunday), ktorá by sa ani na ich vlastnom albume svojim soundom nestratila. Tempo a atmosféra jednotlivých trackov kompilácie osciluje medzi ambientom, downtempom až po breakbeatové a drum n' bassové slučky. Spoločným menovateľom všetkých skladieb je aj melodický motív, žiadna zo skladieb totiž nie je len bezduchou kolážou zvukov, ale je postavená na minimálne jednom nápade, zvyčajne prezentovanom ženským (v prípade Nylon Union aj mužským) vokálom a v neposlednom rade podporená atmosférou. Zrejme zostavovatelia kompilácie mali k dispozícii oveľa väčšie množstvo skladieb ako finálnu trinástku, keď si mohli dovoliť pozerať aj na koncepciu a hľadať remixy so spoločným duchovným základom. Trinástka skledieb tvorí komplet, ktorý sa netvári ani ako underground ani stredný prúd, ale niečo medzi tým, proste chill-out, ktorý by som si rád vypočul aj z rádia elebo v podobe videoklipu.

V skvelej forme sa prejavuje aj kapela zakladateľov labelu Nylon Union, ich épečko Oxeyed zahájilo činnosť vydavateľstva a ich dlhohrajúci debut Trash by mal nasledovať čoskoro. Hoci ich živé vystúpenia väčšinou trpia na technické a zvukové nedostatky, spolupráca s Abuse-om sľubuje opäť skvelý album.

Rozobrať detailne všetky skladby by si vyžadovalo väčší priestor, zvedavcom však môžem kúpu cédečka vrele odporučiť, veľa nastojí a za tie peniaze určite stojí.
Zaujímavosťou je originálny obal, ktorý tvorí priesvitné plastové vrecúško naplnené červenou tekutinou pripomínajúcou krv - aj s vtipným návodom, ako z machule urobiť vlastné deadred tričko.

Peter Cagáň
music.sk