De La Soul a Wu-Tang Clan vydali v minulom roku naozaj výborné albumy (Art Official Intelligence: Mosaic Thump a The W). Ale až pri počúvaní dvoj-CD s trochu nafúknutým názvom som si povedal – pekne, írečito, podľa príslušných pravidiel - „kto do pi*i sú títo chlapíci, že im tá vyje*aná muzika ide tak ľahko od ruky!?“.

„Ak máte radi odlišnosť, nehovorte, že sme vás nevarovali“, pomáhajú mi vniesť trochu svetla do kauzy jej hlavní protagonisti. O čo vlastne ide a ako je možné v dnešnej záplave rytmicky deklamovaného slova vyniknúť? Predmetný výber má jednu zásadnú výhodu. Obsahuje síce piesne úzkej skupinky tvorcov, ale mapuje pomerne dlhé obdobie rokov 1992-1997. A najmä: šťastná náhoda chcela, že sa stretli mimoriadne nadaní ľudia ako Lyrics Born, Blackalicious, Chief Xcel, Lateef The Truth Speaker, The Gift Of Gab, < >DJ Shadow, AKA „Shimovis“. Celkom rozumne si rozdelili úlohy. Napríklad do programovania rytmiky a maznania s gramofónmi sa nehrnuli všetci naraz, ale pekne uvoľnili miesto Shadowovi.

Začalo sa to okolo roku 1991, kedy v študentskej kapele KDVS (sponzorovanej kalifornskou univerzitou v Davis) vznikli prvotiny Send Them od Lyrics Born (alias Asia Born) a Entropy DJa Shadowa, zastrešené nadšencom Jeffom Changom a značkou SoleSides. Realizácia pôvodnej myšlienky „voľného experimentu mimo prísnych hip-hopových pravidiel“ bola taká inovatívna, že sa na West Coast-scéne undergroundového hip-hopu stala klasikou, samplovanou veličinami typu Chemical Brothers a neskôr < >Fatboy Slimom. Nasledovali Blackalicious, prvoligoví miesiči džezu, kool funku a hip-hopu, s EP Melodica (vo Veľkej Británii vydanou labelom Mo´ Wax a na tomto 2CD zastúpení hitom Swan Lake). Senzáciou bolo aj béčko singlovky Lateef Latyrx s nováčikom Lyrics Born, a tak ďalej.

22 najdôležitejších momentov, singlov a koncertných kusov SoleSides, partie, čo navzájom kultivovala (nie len) svoju tvorbu, je na svete. Dokazuje, že hudobník v žánri, postavenom na citáciách sa nezaobíde bez rešpektu a vtipu. I to, že rapper, ak má znieť pravdivo, alebo aspoň trochu uveriteľne, musí svoj mentálny i verbálny zenit rozšíriť za nenávisť k susedovmu bazénu s čokoládovou slečinkou na lehátku. A je takisto dôkazom toho, že ak kolektívny hip-hop nemá prerásť do bezduchého miešania všetkého so všetkým, empatia je viac ako vítaná a odmení všetkých zúčastnených naozajstnou muzikou.

Daniel Baláž
5D