Sú Islanďania beznádejní melancholici?

Ólafur Arnalds je mladý islandský skladateľ, ktorého cieľom, ale aj podstatou hudby, je prepájanie jednoduchej a priamočiarej klasiky so súčasným indie-popom. Jeden z najznámejších islandských exportných “artiklov” po prekvapivom úspechu svojho prvého albumu vydal nedávno jeho konceptuálne pokračovanie. ‘...and they have escaped the weight of darkness’ je hudobný príbeh hľadania svetla a nádeje, citlivá rozprávka pre klavír, sláčikové kvarteto a kde-tu aj energické a rockové bicie. Poslucháči si už prirodzene spájajú islandskú hudbu s atmosférou nádhernej prírody, gýčovej zimy a temno-príjemnej melanchólie. Ólafurov nový album je ďalším dôkazom, že tieto klišé ešte stále fungujú a dajú sa pretaviť do solídneho a uhladeného neo-klasického celku.

Ešte pred desaťročím by aj väčší fajnšmekri vymenovali islandských umelcov na prstoch jednej ruky; zahŕňajúc Björk a jej predošlé skupiny. Plnú pozornosť si počas nultých rokov získali Sigur Rós, ktorých tvorba je dodnes stotožňovaná so všetkými klišé, ktoré sa pod slovom Island vybavia. Do centra záujmu sa tiež pomerne rýchlo prebojovala pestrá zostava múm, neo-klasický skladateľ Jóhann Jóhannsson a pesničkárka Emilíana Torrini. Napriek tomu, že sa Ólafur Arnalds, v súčasnosti 23 ročný skladateľ, nepovažuje za inšpirovaného islandskou hudbou, jeho tvorba skvele napĺňa jej všetky základné charakteristiky; je pomalá, zádumčivá, emotívna. Arnaldsov zľahka naivný, no o to vrúcnejší debut ‘Eulogy For Evolution’ (ET/Wegart) prekypoval pokojom, klavírom a sláčikmi a vďaka zaujímavej premiešaniu klasiky s indie-rockovými postupmi postupne vystrelil medzi najznámejších islandských interpretov. Dva roky skladania materiálu pre jeho pokračovanie sprevádzalo aj intenzívne turné, práca na hudbe pre balet (Dyad1909), divadelnú hru (Endalaus) a odvážny pokus s nahrávaním jednej skladby za jeden deň (Found Songs). Všetky tieto projekty rozšírili popularitu Arnaldsovej hudby a upevnili jeho pozíciu na scéne nezávislého popu.

Čítajte viac: http://slaninka.blog.sme.sk/c/234399/Olafur-Arnalds-Su-Islandania-beznadejni-melancholici.html#ixzz1aOZCOuYO

slaninka.blog.sme.sk