Xylofóny, zvonkohry, detské cimbaly, proste všetko, čo robí cink-cink. Keď som na začiatku povedal, že ide o raritu, myslel som to naozaj tak. Album francúzskej hudobníčky Colleen – Colleen et les Boîtes à Musique pravdepodobne nebude vhodným darčekom pre každého. Je to skôr hra. Na mysli mám hravé umenie. Trocha naivity, trocha dadaizmu, minimalizmu a hlavne fantázie, ktorou musíte disponovať ako poslucháči. Tou potom vypĺňate minimálne zvuky prúdiace z nahrávky.

Skutočne sa nedá povedať, že obsah tohto albumu by tvorili piesne. Skôr by som povedal, že je to akési médium spĺňajúce účel zvukovej kulisy. Kulisy prebúdzajúcej inšpiráciu a predstavivosť s kreativitou. Takúto hudbu si viem predstaviť na avantgardnej vernisáži, či výstave, alebo v ezoterickej čajovni. Zvuk zvončekov dosť upokojuje.

Tento album je ako tichučké pohladenie. Ak vás celý deň fackoval hluk a zhon, toto by malo pomôcť. Takže na um mi prichádza ďalšie cudzie slovo. Muzikoterapia. Je len na vás rozhodnúť, či niečo také potrebujete.

Cink-cink a rozprávky je koniec.

Renat Khallo | 21.1.2008


station.sk