Dovolím si vychádzať z pomocnej premisy: za posledné, povedzme, dva roky sa v slovenských kinách dal zachytiť približne rovnaký počet islandských filmov ako noviniek z domácej produkcie. Možno aj vás v nich očaril kúzelný albín, ktorý namiesto seba poslal do školy elektrospotrebič, zabavil nešťastne zamilovaný writer-dyslektik alebo inšpiroval nezamestnaný flákač, čo oplodnil uletenú milenku svojej dôstojnej matky.

Jemnú bizarnosť týchto filmov ťahá späť k zemi situovanie do známej reality a tragiku vyvažujú šikovne roztrúsené komediálne motívy. Všetky rafinovane zachytávajú život v mixe štipľavej irónie so sladkou absurdnosťou, a kontrastujúc s depresiou z nekonečnej zimy ako stereotypnou predstavou o krajine ich pôvodu majú v sebe pestrosť brániacu nude a záblesk jedinečnosti, ktorou sa od príbehov z iných častí sveta bezpečne líšia.

Predĺžený začiatok mal byť vstupom pre recenzovaný album Screaming Masterpiece. Ide totiž o soundtrack k rovnomennému filmu z roku 2005, mapujúci hudobnú scénu Islandu v réžii človeka menom Ari Alexander Ergis Magnússon. Album môžete s čistým svedomím brať ako počúvanie, ktoré vás pozýva pozerať, pokiaľ ste, samozrejme, nešli opačným smerom a spomínaný dokument už nevideli skôr. Bez ohľadu na poradie audiovizuálnych vnemov tento konkrétny majstrovský kúsok ponúka šestnásť lákavých ukážok z hudobnej produkcie Islandu. Muzika vznikajúca v tejto krajine, to nie je iba pravdepodobne najviac známa, v tme uletene tancujúca Björk, niekdajší legendárny projekt Sugarcubes alebo zasneno-melancholicko- dosaďte si ešte akí Sigur Rós.

Od prvej ukážky začínajúcej prazvláštnym mužským nápevom, čo vás ovalí ako snehová sprcha, až po majestátnu záverečnú bodku v podaní ansámblu viacerých umelcov, po ktorej pobežíte bookovať letenku do Reykjavíku, zažijete znesiteľne vychladené predstavenie plné života, farebnosti a – rovnako ako pri vyššie spomínaných filmoch – svojskej nezameniteľnosti. Garantuje ho komorne poňatý Jóhann Jóhannsson, rovnako ako veselá elektro ukážka z jeho projektu Apparat Organ Quartet, svieže indie po islandsky Bang Gang, jednoducho nádherný Múm, pesničkársky lo-fi projekt Slowblow, ktorého súčasťou je aj režisér dvoch v úvode menovaných filmov, alebo minimalisticky zasnívaný Mugison.

Ostatných zúčastnených z nedostatku hákov, kvačiek a iných podivností nad islandskými písmenami nespravodlivo nespomeniem, radostne ich však ponechám ctenému poslucháčskemu objavovaniu. Na Islande je zjavne slušná zásoba ďalších mien, čo rozhodne stoja za prevetranie.

Katarína Uhrová | 23.10.2007
station.sk