„This one goes out to the one I love,“ – výstižná úvodná veta nového albumu nórskych indie-popíkarov Flunk. Personal Stereo je totiž naplnené láskou zo všetkých strán. Či už ide o klasické témy v Anjiných textoch, alebo lásku z hrania, ktorú počuť v každej note, v každom sampli.
Personal Stereo takisto prinieslo definitívny odklon od niekedy až meditatívnej roviny, ktorú Flunk naznačili na debutovom albume For Sleepyheads Only a pokračuje v tom, čím nás dostali na albume Morning Star. Personal Stereo totiž ponúka priamočiare popové skladby živé, uveriteľné. Syntetickosť je definitívne v pozadí a dotvára len koláž štruktúry piesní, postavenej na klasickom princípe spev, gitara, basa, bicie. Sem-tam na vás v pozadí číhajú sláčiky, klávesové plochy a rôzne bublania, búchania a šúchania.
Poďme ale k jednotlivým skladbám. Úvodnú Personal Stereo som spomenul už v úvode, na ňu nadväzuje krásne uvoľnená Heavenly, s tak sladkým vokálom, aký Anja nevykúzlila snáď na žiadnej inej skladbe albumu. Výrazné spomalenie prinesie If We Kiss, ktorá sa pomalým rytmom a celkovou atmosférou ponáša na Six-Seven Times z minulého albumu. S podobnou štruktúrou, no dotiahnutejším aranžmánom tu je záverečná skladba Diet of Water and Love, alebo smutne pôsobiaca Keep On.
Haldi jemne pripomína debutový album dookola sa opakujúcim - a pre Flunk dosť netypickým - basovým motívom (v živej zostave basgitaru vôbec nemajú) .
Úvodným singlom je pôvabný duet Anji s producento - programátorom Ulfom - Sit Down. Práve nemotorný spev Ulfa je skvelým kontrastom k už toľko ospevovanému hlasu Anji. Pripomína mi to skladbu For that Moment od The Ecstasy of Saint Theresa zo soundtracku k filmu Samotáři. Duet si zopakovali aj v odľahčenom skorocountry Change My Ways.
Flunk boli vždy silný v coververziách – ostatne, aj ich debutový singel je prerábkou New Order. Tentoraz si na album vystrihli krásne naivný love song See You z druhého albumu Depeche Mode. A pravdupovediac – po toľkých vypočutiach verzie od Flunk si momentálne ani neviem spomenúť ako znie tá od Depeche Mode - opäť totiž dokázali prerobiť skladbu verne a zároveň jej vnuknúť svoju tvár.
Záverom, Flunk pripravili veľmi vyrovnaný album po obsahovej, hudobnej aj textovej stránke. Dokázali tak hravo preskočiť vysokú latku nasadenú albumom Morning Star. Flunk dokážu tvoriť inteligentný pop, ktorý by sa hravo mohol stať mainstreamom. Kebyže takto znejú všetky súčasné popové albumy – nenamietal by som.
text: boris filantrop
inmusic.sk
