“Ako čas plynie, človek sa cíti ako uväznený v pohyblivom piesku: čím viac sa snažíte oslobodiť svoju myseľ od ozvien spomienok, tým horšie sa zamotáte do myšlienky istého ‘niečoho’, čo bolo zabudnuté, ale je stále prítomné vo vašom najvnútornejšom ‘ja’. Tento obraz mi prišiel na myseľ pri počúvaní piateho dejstva Basinskeho postupujúcej práce na týchto slučkách… Šiesta časť začína práve tam kde ostatné končia – viac akordické prekrývanie v nekonečnom opakovaní – tentokrát s menším poškodením pásky počas jej prehrávania. Tento kúsok obzvlášť znie ako dlhé premýšľanie o tom, čo sa z nás stalo po mnohých nádherných momentoch v našom živote; čo by sme sa mali pokúšať urobiť tým, na ktorých nám záleží, aby sme im dali pocítiť našu lásku a rešpekt? Williamova hudba je určite znamením pre nás všetkých, otvára svoje srdce a ukazuje nám, čo tam je: na neuverenie, ja som bol schopný pozrieť sa na veľkú časť svojej minulosti vďaka jeho smutným, ale obdivuhodným oživovaniam spomienok.“ – Massimo Ricci, touchingextremes.org