Hoci Fiery Furnaces vstúpili na scénu, kde sa to len tak hemží sestersko-bratskými duami (teda aspoň ľuďmi, ktorí to o sebe tvrdia) a skupinami z New Yorku, na svojom debute, Gallowsbird's Bark, sa tejto súrodencami vedenej bande darí obchádzať všetky nástrahy, ktoré tieto povrchné podobnosti núkajú. Je pravda, že základy štýlu kapely možno hľadať v garážovom rocku a post-punku, tvárna muzika Fiery Furnaces však zároveň obsahuje aj folk, blues či prvky kabaretu, čím sa výrazne odlišuje od štýlového, často blazeovaného soundu ich newyorských kolegov. V skutočnosti kapela vôbec neznie tak, žeby bolo vyslovene počuť, odkadiaľ pochádza. Názov Gallowsbird's Bark a vratké hudobné obraty naznačujú skôr britské vplyvy, v hĺbke duše sú však Fiery Furnaces tuláci, zbierajúci všetko, na čo po ceste natrafia, skladajúc pritom nesúvislé piesne o putovaní (nie náhodou zdobia album obrázky z máp). "Bright Blue Tie" je rozmarne detailný cestopis zo Švédska, a hoci "Tropical Ice-Land" sa možno nevzťahuje na skutočné miesto, jeho mihotavý folk-pop tú predstavu nerobí o nič menej živou. Istá dávka humoru je taktiež zrejmá na Gallowsbird's Bark, jednak preto, že Eleanor Friedberger spieva texty ako "Dala som svoj mobil bratrancovi / Hrozí mi, že sa dostanem k jeho kamošom na škole" ako elegantnú výzvu, a jednak kvôli klavírom, ktoré zdobia takmer každú jednu pieseň a zvýrazňujú tak ich hravú teatrálnosť. Piesne ako "Inca Rag/Name Game" alebo "Bow Wow" majú zvláštne veselý, starosvetský šmrnc, akoby boli vytrhnuté z nejakého strateného spevníka z prelomu storočia – hoci nie je celkom jasné ktorého storočia. Dokonca aj vtedy, keď sa Fiery Furnaces blížia k hrozivejším náladám, ako napríklad u "Leaky Tunnel" alebo v paranoidnej, nejasne politickej záverečnej skladbe, "We Got Back the Plague", ich piesne sú presiaknuté suchým vtipom, ktorý ich chráni pred tvrdošijnosťou. Práve niektoré z najlepších momentov na albume dokážu byť zábavné aj hrozivé naraz. Vynervovaná "I'm Gonna Run" obsahuje výstižné vyjadrenie znechutenia z každodennej práce ("Prerezala som si zápästie svojou zošívačkou / Skopírovala som sa 500-krát") a skladba "Don't Dance Her Down" by sa hodila ako soundtrack ku krčmovej bitke. Hoci skladby ako "Crystal Clear" alebo "Two Fat Feet" môžu zo začiatku znieť neusporiadane a mätúco, ich bujarý chaos sa napokon ustáli v akomsi poriadku, ktorý ale nie je o nič menej nezbedný.
Gallowsbird's Barkje fantastický debutový album, ktorý sa stáva bohatším každým ďalším vypočutím a je ucelenejší a trúfalejší než väčšina druhých či tretích albumov viacerých iných kapiel. Je to dielo plné tajomnej humornosti a fakt, že jeho čudne staromódny zvuk ho robí jednou z najčerstvejších nahrávok roku 2003, je asi tá najmenej záhadná vec na ňom.
Heather Phares
All Music Guide