Joanna Newsom: Zázračné dieťa indie scény

Joanna Newsom je harfistka a skladateľka úžasne obrazotvorných príbehových skladieb. Jej kompozície zachytávajú rozprávkové kráľovstvá, detsko-naivné predstavy o svete, ale aj vyspelé pocity veľmi citlivej ženy. Nedávno vydala novú nádielku pestrých príbehov vo forme trojalbumu ‘Have One On Me.’ Obrovská dávka hudby opäť srší epickými historkami, jemnými baladami a zhudobnenými eposmi zhmotnenými v občas veľkolepej a inokedy tajomne jednoduchej podobe. Joannin hlas je jemnejší, harfa ešte prepracovanejšia, aranžmány ešte ľahšie. Spoznajte vynovený zvuk tejto talentovanej harfistky, preniknite cez siete jej tajomstiev a sami posúďte, či svojim detailne prepracovaným a emotívnym dielom opäť posunula nezávislú scénu na novú úroveň.

Príbehy pravdepodobne nikdy neomrzia obecenstvo. Rozprávky z fantazijných kráľovstiev, životy mýtických bytostí, striedanie farbistých scenérií na pozadí medziľudských úskalí, melodramatické rozchody a tragické bitky. Spája ich pútavá iracionalita, idylické dejiská, jasná vízia toho, čo stojí na oboch stranách. Istá dávka tajomnosti, bez ktorej sa dobré príbehy s vyšperkovanou zápletkou nezaobídu, je tiež viac mystická a poddajná, akoby bola priveľmi temná, či strašidelná. Vyhnúť sa všk gýču v tejto dobe, je priam nemožné a preto umelci redukujú množstvo fantázie a dávajú skôr prednosť radšej minimalizmu, akoby sa mali popáliť. Jedinečným prípadom vybočujúcim z tohto princípu je americká umelkyňa Joanna Newsom. Pozíciu rozprávačky-pozorovateľky, ale aj konateľky si uchováva už od debutu ‘The Milk-Eyed Mender.’ V porovnaní s nadchádzajúcimi počinmi bolo toto subtílne dielo ovplyvnené apalačským folkom a akustickým pesničkárstvom a poslucháčov očarilo svojou jednoduchosťou, imaginatívnosťou textov a Joanniným infantilno obnaženým hlasom.

Na druhom ‘Ys’ priniesla ambiciózny koncept panovania v mýtickom kráľovstve Ys v piatich dlhých kompozíciach (dlhých 7 až 17 minút). Polyrytmika uvoľneného a avantgardného spevu sa premiešala s poetickými eposmi siahajúcimi od vystrihovania papierových labudí až k astronomickým definíciam; honosné orchestrálne aranžmány vychyteného Van Dyke Parksa zakontrastovali s netypickou harfou a na svete bol jeden z najlepších albumov minulého desaťročia. Okázalosť a plnosť ‘Ys’-u pôsobí vo všetkej svojej pompéznosti naozaj uveriteľne a Joannine opisy vlastnej ženskosti a túžob sú nádherne skombinované s vysoko umeleckou farbistou poéziou. Tento album, v nezaraditeľnej zóne medzi akousi operetou a inteligentným indie-folkom, prichystal Newsom náročnú úlohu, aby sa jednak neposunula až do absurdnej prezdobenosti, no ani neubrala z bohatosti a širokého záberu, vďaka ktorému predchádzajúce dva albumy excelovali.

joannanewsom2.jpgTakmer štyri roky práce priniesli množstvo materiálu a Joanna po vzore nad-produktívnej Tori Amos pripravila dve hodiny čerstvej hudby rozdelenej na tri samostatné celky jedného albumu ‘Have One On Me’ (Drag City, 23. feb). Všetky texty a melódie, rovnako ako klavírne a harfové party sú opäť skomponované len slečnou Newsom a doprevádzajú ich tentokrát komornejšie a jemnejšie aranžmány Ryana Francesconiho. Symfonická mnohotvárnosť inštrumentácie ‘Ys’ je na novinke oveľa krehkejšia a úspornejšia, rovnako ubudlo nepredvídateľných zvratov, čo dáva lepšie vyniknúť vokálu, delikátnym harfovým melódiam a hudba tak plynie veľmi organicky. Joannin hlas je oproti infantilnej otvorenosti a neskoršej expresívnosti oveľa mäkkší a poddajnejší. K zmene prispelo dôkladné cvičenie techniky, ale aj operácia hlasiviek, po ktorej umelkyňa nemohla používať svoj hlas takmer dva mesiace. Občasná neznesiteľnosť jej vokálov je teda na ‘Have One On Me’ už minulosťou, pričom Newsomine jedinečné zafarbenie ostáva a pridávajú sa k nemu umelecké vibráta, či rôzne zaujímavé trilky.

Prvá, klavírom doprevádzaná skladba, ‘Easy,’ otvára album nežne a citlivo, v štýle islandskej pesničkárky Emilíany Torrini. Slová o tom, ako potrebuje byť milovaná a koľko lásky v sebe nosí rozvedú skladbu k väčšej dynamike a veselosti, no Joanna si už od začiatku uchováva dávku temnoty, najmä vo verši “But One can't carry the weight / Or change the fate of Two.” Prvá časť trojalbumu prináša asi najuchopiteľnejšie kúsky, medzi ktoré patrí idylická balada ‘’81,’ v ktorej spieva o záhrade Eden, ktorú si určila za svoj domov v akomsi podvedomom úteku pred žiaľom z rozchodu. Na zbavenie sa smútku je dobré tvorenie, cestovanie, zmena a takýmto oslobodzujúcim smerom sa uberá pravdepodobne najoptimistickejšia pieseň v Joanninej tvorbe, ‘Good Intentions Paving Company.’ V nej sa vracia k svojim občas absurdným rýmom vytvoreným za zvukomalebným, či humorným účelom - poslucháč sa tak zasmeje napríklad na dvojverší “How I said to you, honey, just open your heart / When I’ve got trouble even opening a honey jar.”

joannanewsom3.jpg‘Have One On Me’ prekypuje najrôznejšími onomatopoetickými drobnôstkami, prostredníctvom ktorých Joanna veľmi rada demonštruje svoju umeleckú vyspelosť a schopnosť preniesť svoje hlboké hudobné vedomosti do praxe. Poslucháč sa preto občas cíti ako na vernisáži jej bohatých nápadov. Takým je napríklad tajomné napätie v ‘In California’ smerujúce k jej hlasovému napodobeniu kukučky za vrcholiacich sláčikov v pozadí. Podobne pôsobí aj ‘Soft As Chalk’ čerpajúca z jazzu a blues, kde sa Newsom sediaca za klavírom pohráva so zmenami rytmu, pokúša tvary svojho hlasu a prechádza z ležérnej polohy až k divokej extáze.

Nemenej pôsobivá je predposledná ‘Kingfisher’ prezentujúca obrazotvorné schopnosti umelkyniných slov tvoriacich skutočnú baladu s tragickým záverom. Počas ‘Kingfisher’ sa Newsom preniesla do neskorého stredoveku, kde je jej harfa a temný spev doprevádzaný nenúteným čembalom, jemnými píšťalkami a stredovekými sláčikmi (rebec a vielle) talentovanej Shiry Kammen. Príbeh lásky ku kráľovi, zrade a smrti je jedna z najpodmanivejších skladieb, aké kedy táto talentovaná skladateľka napísala. Epická, akurátne emotívna, obrazotvorná a správne dávkujúca čoraz napínavejší dej. Po nej na albume nasleduje už len klavírna romanca ‘Does Not Suffice’ zachytávajúca presne to, čo prichádza po rozchode - istú formu nostalgie, smútok a víziu odchodu. Pri záverečnom popevku “la la” sa však vracia echo vrcholiacej ‘In California’ a ‘Have One On Me’ sa miesto pokoja končí v nečakanej, zmietajúcej sa agonickej kakofónii.

Tieto skvosty sú strategicky rozmiestnené po celom albume, no zvyšné skladby nie sú len vatou - vždy zaujmú niečím konkrétnym. Či už vibrujúcou basgitarou v pozadí temnej ‘Baby Birch,’ dynamika titulnej ‘Have One On Me,’ alebo rozhodnosť a nezastaviteľnosť sršiace z ‘Occident.’ Prednosti albumu sú však aj jeho slabosťou. Pestrosť skladieb je síce nepopierateľná, no predierať sa množstvom trilkov, vznešených slov a klenutých melódií sa môže premeniť na vyčerpávajúci zážitok. Joanna to poslucháčom ani troška neuľahčuje a texty ozdobuje archaizmami, básnickými zvratmi, či historickými zápletkami. Tieto výhrady sa objavovali už pri predchádzajúcom ‘Ys’ a novinka ich svojou mega-dávkou hudby len prehlbuje. 18 skladieb na jednom konceptuálnom albume pôsobí opäť raz maximalistickým dojmom a zároveň aj neschopnosťou auto-cenzúry, či filtrovania priemeru. Po viacerých počutiach, prečítaní si siahodlhých textov a hlbšom ponore do hudby sa album stáva uchopiteľným, no stále vyžaduje aktívneho poslucháča. Newsom sa pravdepodobne spolieha na svojho vyspelého a umelecky zdatného poslucháča, čím môže ľahko odradiť ostatných. Postava Joanny Newsom bola vždy polarizujúca a ‘Have One On Me’ pokračuje v jej tradícii náročnej a vkusnej umelkyne skladajúcej dych-berúcu kvalitu. A napriek všetkým výhradam k jej nadprodukcii a miernemu grafomanstvu treba uznať noblesu a podmanivosť, ktorá sa vinie bohatou tvorbou v súčasnosti najúznavanejšej harfistky vo svete nezávislej hudby.

Tomáš Slaninka

slaninka.blog.sme.sk