Prelom deviatej dekády poznačil súčasný hudobný vývoj najviac. Tanečná scéna sa pretavila v mainstream. Drum & bass preskúmal všetky mysliteľné rytmické možnosti. Vznik post-rocku zasa hlásil, že aj na prelome tisícročia je možné nájsť cestu z nudného rockového labyrintu.


Label (nielen) pre 90. roky


Práve vtedy v Londýne vzniklo jedno malé vydavateľstvo. Prešlo zopár rokov a novátorské možnosti spomenutých žánrov sa vyčerpali. Vývoj stagnuje a scéna prežúva samu seba. Naopak, dotyčný label sa sťažovať nemôže a práve sa chystá otvoriť americkú pobočku. Má zmysel porovnávať jedného (úspešného) vydavateľa a celú (stagnujúcu) scénu? Pravdaže. Prínos firmy Domino Recordings je totiž nemenej významný. Nešpecializujú sa na jeden populárny žáner, ale riskujú a hľadajú neustále nové možnosti. Vydávajú experimenty, ktoré sú prináročné aj pre Warp. No popri tom nezabúdajú ani na hudbu, ktorá už dnes nefrčí, zato roky preverili jej kvalitu.


Z obývačky do kancelárie

Zakladateľ firmy Laurence Bell pracoval na prelome 80. a 90. rokov vo vydavateľstve Fire Records. Tam sa zoznámil s americkými existenciálnymi lo-fi punkermi Sebadoh, ktorých po odchode z Fire Records pretiahol na vlastnú značku. Nazval ju Domino, podľa piesne The Cramps. Nevyspytateľná šťastena alebo možno štedré sudičky chceli, že platne Sebadoh priniesli úspech, ktorý znamenal koniec podnikania v štýle „urob si sám“.
Z obývačky sa firma presťahovala do vlastnej kancelárie. Bell sa začal venovať uskutočneniu svojej vízie - importu toho najzaujímavejšieho z americkej indie scény. Po Sub Pop nadviazal kontakty v chicagskom Drag City. Následne Európa konečne spoznala psychedelické blues Royal Trux, nevyliečiteľne smutných Palace a Smog či rozkošných Pavement. Táto spolupráca sa finančne vyplatila a na rad prišli aj platne „vlastných“ interpretov. Prví zastúpení boli oteckovia škótskej scény The Pastels, dubovo-inštrumentálni (tiež Škóti) Ganger alebo bristolský experimentálny drum & bass The Third Eye Foundation.


Je to vec dobrého vkusu


Časy kvalitných anglických nezávislých vydavateľstiev sú nenávratne preč. Zostala len pre scénu typická nostalgia a melanchólia. Móda tanečných parties, ako aj hudobná „elektrifikácia“, pohltili aj najznámejší britský label 4AD. Domino sa aj napriek neradostnému stavu nevzdáva. Rok čo rok prichádza s približne dvadsiatimi titulmi, z ktorých o máloktorom môžeme povedať nelichotivé slová. Platne folk-jazzových Movietone, talentovaného čudáka Maxa Tundru, minimalistického Papa M a The For Carnation, velvetovských Quickspace, nemeckých klikancových uleťákov Mouse On Mars, ruských pípancových Fizzarum, inteligentného hard-core punku And You Will Know Us By The Trail Of Dead a mnohých iných interpretov nesú punc originality. Domino sa od iných líši najmä dobrým vkusom. Dúfajme, že im vydrží aj v novom tisícročí.

Napočudovanie, Domino je u nás prakticky neznáme. Samozrejme, dá sa polemizovať, či zato môžu privysoké ceny CD nosičov a strach investovať do novej, neznámej hudby. Lenže ja viem, že to zakaždým neplatí. Zažil som veľký CD výpredaj, v ktorom sa povaľovalo zo desať titulov z produkcie Domina za cenu 150,- Sk za kus a napriek tomu o ne nik nejavil záujem. Je to smutné. Myslím, že tým, čo Slovákom bráni spoznať inú ako módnu produkciu, nie sú peniaze, ale predsudky. Čo vy na to?

František Dezorz, 5D

Domino Website