Ukážky z albumu si môžete vypočuť tu.

Tento album začína už obalom. Čierno-biela fotka opustenej železničnej stanice s drevenným perónom a osamelými elektrickými stĺpmi niekde v Európe. Koľajnice, ktoré vedú do neznáma... Názvy skladieb hovoria tiež veľa: „Europe After The Rain“, „Maria The Poet (1913)“, „Laika’s Journey“, „The Twins (Prague)“, „Sarajevo“...
Max Richter, nemecký skladateľ, žijúci vo Veľkej Británii, pomenoval svoju hudbu výstižným termínom „documentary music“. „Memoryhouse“ je atmosferickou cestou dvadsiatym storočím, ktorá sa odvíja ako soundtrack k imaginárnemu filmu. Dejiskom je predovšetkým vojnou poznamenaná Stredná a Východná Európa – Československo, Poľsko, Rusko, bývalá Juhoslávia... Podľa Richtera je „Memoryhouse“ „príbeh o tom, kde sme boli a kladie otázku: „Kam sa uberáme?““ Hudba Maxa Richtera svojou hĺbkou, štruktúrou odkazuje na skladateľov ako napr. Henryk Górecki, Arvo Pärt, Philip Glass, Michael Nyman, Steve Reich alebo Jóhann Jóhannsson, pokojom a šarmom zase pripomína pokojnejšie polohy post-rockových kapiel typu Sigur Rós alebo Godspeed You! Black Emperor. Na porovnanie sa núkajú aj kolegovia z labelu Fat Cat – Sylvain Chauveau a Hauschka, no Richterove hudobné cítenie je ojedinelé, rovnako ako jeho výnimočná schopnosť zachytiť špecifický moment v celej svojej spektrálnej kráse. Ako keď náhle otvoríte oči a oslepí vás prenikavý slnečný jas.
Album „Memoryhouse“ vyšiel pôvodne v roku 2002 na dnes už nefunkčnom labeli Late Junction, ktorý patrí BBC. 26. októbra 2009 uzrie svetlo sveta jeho reedícia vo vydavateľstve Fat Cat, kde vyšli aj ostatné Richterove nahrávky.